|
NELLY
Keď mala Zorka asi 2 roky, zostala lenivá a znudená, nič ju nebavilo. Rozhodli sme sa, že si zaobstaráme ďalšieho psíka, ktorý jej bude robiť spoločnosť a hrať sa s ňou. V tom čase som chodila do útulku a práve tam bolo asi 4- mesačné šteniatko shi-tzu. Vybrali sme sa s rodičmi pozrieť malého najdúcha a pri pohľade na malinkú špinavú guču chlpov sme už nemohli povedať nie.
Tak sa stala ďalším členom našej rodiny Nellinka. Doma sa po kúpeli a ostrihaní zmenila na nepoznanie. Ale vzťah so Zorkou nebol zo začiatku ani zďaleka taký, ako sme si predstavovali. Zorka vždy, keď išla Nellinka okolo vyskočila na gauč alebo do kresla a odtiaľ sa s pohoršením na ňu dívala akoby vravela: "Fuj, to čo tu robí to čudo, dajte to preč, ešte dostanem blchy!" Malá bola ale tvor spoločenský a vyhľadávala Zorkinu prítomnosť. Vždy, keď sa Zorka niekam pohla, ona šla za ňou. Postupne pred malou prestala Zorka utekať a asi o 3 týždne odkedy sme Nellinku priniesli z nich boli kamošky ako sú aj doteraz.
Nelly si na Zorku tak zvykla, že nevie vydržať bez nej sama - ani doma, ani vonku. Zistili sme to, keď sme išli so Zorkou veterinárovi a Nelly zostala sama. Keď sme sa vrátili, pri vonkajších dverách nás čakala kopa stierky zoškriabanej zo steny až po panel. Odvtedy ich všade brávame spolu. Nelly sa doma nudila, tak si vymyslela rôzne hry. Napríklad: všetko, čo nájdem, prinesiem do obývačky na gauč a tam to rozhryziem. Keď sme prišli domov, našli sme tam rozhryzené: suchý rožok, niečia papuča, sitko, čo sa dáva do odtoku do umývadla, umelé kvety z fontánky..., všade po obývačke sa povaľovali kamienky z fontánky a zvyšky toho, čo rozhrýzla na gauči. No povedzte, môžte sa na ňu hnevať, keď je na ten svoj nádherný výtvor taká hrdá? Zorka nám veľmi pomáhala s Nellinkinou výchovou. Dokonca by som povedala, že Nellinku vychovala Zorka a aj sa to na nej odzrkadlilo - Zorku poslúchne skôr ako nás. Keď som na nich vonku zakričala, Zorka sa poslušne ponáhľala ku mne a Nelly sa šuchtala. Zorka sa pozrela na mňa, potom na ňu, rozbehla sa k nej a vyťahala ju za ucho. Potom spolu bežali za mnou. Nellinka je trochu tvrdohlavá, trochu neposlušná - našou vinou, ale inak je to veselá kôpka, plná radosti zo života a prichystaná stále na nejakú lotrovinu. Užili sme si s ňou kopec zábavy a nikdy sme neoľutovali rozhodnutie dať šancu psíkovi z útulku.
|