Zoznámenie

 Aishin vzťah k malým deťom nie je práve najlepší, preto som sa dosť bála ako prijme nášho malého. Zo začiatku to teda vyzeralo všelijako...

 Malé bábätko zabalené v perinke a vydávajúce pre Aishu iste zvláštne zvuky jej muselo pripomínať rukávnik, do ktorého tak rada hryzie. Preto nie divu, že keď sme jej dovolili priblížiť sa, hneď po ňom vyštartovala a cvakla zubami. Vyhrešili sme ju a odvtedy sa k malému bála ísť, utekala pred ním. Keď na 3 deň prechádzala v asi metrovej vzdialenosti od ohrádky v ktorej malý spinkal, ten sa zrazu pohol a Aisha od ľaknutia odskočila tak, že skoro prevrátila stoličku.

 Tieto dni museli byť pre ňu ťažkým obdobím, chodila menej von - ja som s ňou ešte nevládala ísť, menej sme ju hladkali - museli sme mať stále čisté ruky, keď sme sa rozprávali s malým hneď pribehla, lebo si myslela, že to hovoríme je a keď zistila, že nie, znechutene odišla.

 Pomaly, pomaličky začala obchádzať malého stále menším oblúkom, občas ho z diaľky očuchala.

 Teraz má malý 4 mesiace a už je to celkom iné:

 Keď sa s ním rozprávam, pribehne, teší sa a snaží sa mu olízať nožičky (alebo čo začiahne).

 Vonku sme dosť často, chodíme aj na tréningy, Aisha si sama vyberie na ležanie miesto pri kočíku.

 Autosedačka je na zadnom sedadle v aute a vedľa leží ona. Zo začiatku bola nalepená na dvere na opačnej strane, teraz sme ju už pár krát videli ako leží s hlavou položenou na malom.

 No a doteraz sme sa smiali, že nás keby chcú vykradnúť, tak ukradnú aj Aishu, veď za loptou by šla s hocikým aj na kraj sveta. Nedávno prišiel údržbár, Aisha ležala pri dverách. Otvorila som, on spravil krok dnu, Aisha sa drzo postavila pred neho a zavrčala! Ohlásila som ju, údržbár spravil druhý krok a ona znovu pred ním vrčala. Musela som ju odtiahnuť preč, ale celý čas čo bol u nás ležala a sledovala ho.

 A naposledy zavrčala na kamarátku, ktorá sa naklonila nad malého v aute.

Žeby sa stával z Aishinky strážny pes?